Výlety

Sep. 7, 2017

Uz dlhsi cas som uvazoval ze sa vydam na skutri do Alp na par dni, ale zaroven som chcel ist aj na "klasicku" dovolenku k moru. Chorvatsko velmi neuznavam, takze dalsia moznost (ak sa teda chcem vyhnut polarnym medvedom) je Taliansko. Tak ma reku napadlo, preco to nespojit ?

A tak sa zrodil napad na cestu dlhu dokopy 2500km cez Rakuske a Talianske alpy az do San Marina, kedze Lido di Jesolo je prilis mainsteamove. Viola sa s radostou pridala ako ladvinka, slubila mi ze uz nebude zaspavat a tak sme zacali planovat. Teda ja som zacal, ona sa distancovala a premyslala ake triky vytiahne aby nezaspala na mieste spolujazdca.

Cestu sme naplanovali na 6-7 dni, nabalili stan spacaky plavky, termo pradlo a v pondelok na obed sme vyrazili z Prahy - ciel Salzburg. Celu cestu sme mali slnecno a teplo, presli sme cez nemecke Passau a postupne k veceru dosli do Salzburgu. Mesto velmi pekne, ale kvoli tomu som na dovolenku nesiel.. tesil som sa na ALPY ! Vecer sme sa ubytovali luxusne v nasom malom stane na parkovisku pri jazere Konnigsee. V skratke - hrozne spanie, zima, kamienky pod nami, startujuce auta..ale budiz, lepsie ako spat v stane v kempe za 30e.

Dalsi den rano sme sa vybrali pomaly okolo Zell am See, Kitzbuhel smerom na Innsbruck. Konecne som videl alpy ktore poznam z reklam na milku, krasne potoky, vodopady a zelena travicka na ktorej sa pasu kravy (sice nie fialove, ale close enough). Cesty sa tiez pekne tiahli do kopcov, ale zatial ziadne vracaky. To najlepsie bolo este len pred nami, Passo dello Stelvio.

Na toto passo som sa tesil najviac, kedze som videl zabery chalanov z Ceska ktori to presli na motorkach minuly rok. Na rozdiel od nich, sme my ale nemali vobec ziadnu premavku a celu cestu takmer pre nas ! Pred Stelviom sme sa este vysplhali na passo Giovo (2094m) o ktorom sme ani nevedli ze tam je, a bolo tiez nadherne..klukate prazdne cesty, vracaky, lava prava, vyhlad na hory na udolia.. az mi lata z ruky vypadla.. O hodinku neskor sme sa uz dostali na spominane Stelvio (2760m) na ktore takmer nemam slov.. 75km zakrut ake som este nevidel, mozno cesta od Medzeva na Smolnik sa trochu chyta, ale predstavte si to este uzsie s nadhernymi vyhladmi hore aj dole a dlhe 75km... Najlepsie bolo sledovat ako sa s nasim stupanim meni krajina, z luk sa stavaju lesy, z lesov kosodrevina, z kosodreviny skaly s roztapajucim sa ladovcom, na vrchu uz len lad.. zaujimave bolo aj to, ako Zdochymu dochadzal dych s narastajucou nadmorskou vyskou. Normalne pri zrychlovani s Dr.Pulley valcekmi sa motor roztoci na 6500ot pri ktorych ma najvyssi krutiaci moment. V alpach sa nedokazal roztocit na viac ako 5000, vyslovene bolo citit ako mu chyba vzacny kyslik. Ked sme zisli dole zase tahal ako predtym.. fun fact noted.

Dalsi den sme hned zrana presli este jeden horsky priesmyk, Passo Gavia (2621m) ktore sa nam pacilo asi najviac. Cesty k nemu a zneho boli trosku v horsom stave, ale tie vyhlady to bolo nieco neuveritelne, na vrchu sa nachadza niekolko horskych jazier s priezracnou vodou, vsade sa pasu kravy, videli sme dokonca aj nejaku zmutovanu alpsku mys o velkosti malej kuny s hnedym bruskom. Na vrchole sme dali kavu a ranajky u miestnych, kupili nalepky do kufra a padili dalej. Dnes sme chceli dojst do primorskej destinacie Rimini.

Toto bol azda najhorsi usek cesty, kedze nas cakalo 500km rozhodli sme sa skratit si to po dialnici a to od Trenta az do Rimini... bad idea.. vseobecne bolo v ten den horuco, ale na dialnici 38 stupnov a milion kamionov, karavanov a obytakov. Navyse odpocivadla su asi raz za 80km. Uplne vycerpani a prepoteni sme podvecer dosli do Rimini do nasho hotela (prvkykrat spanie v posteli, wueeej). Tu sme sa zdrzali 2 dni, reku klasika oddych, more, restiky, vino atd.. Jaj ale na dalsi den sme sli do toho San Marina, skoro by som nan zabudol :) To bol tiez zazitok, vystverali sme sa asi na najvyssiu horu vychodneho pobrezia odkial bol pekny vyhlad na more na vychode, a sopecne pohoria na zapade. Mestecko je plne historickych budov a schodov, univrzit.. celkovo nice. V miestnom obchode sme stretli slovaka/cecha ktory nam nabalil nalepky, dal nam ochutnat snad z kazdeho druhu vina co tam mal a nakoniec nam dal aj vzacne zberatelske san marinske 1e a 2e mince. Citta di San marino odporucam vidiet. Musim zdoraznit vyhodu skutra/motorky, s ktorou sme nikde neplatili parkovne a zastali vzdy a vsade podla potreby.

Treti den pri mori sme sa sa posunuli vyssie do Ravenny a prilahlom Lido di Scacchi, kde uz bolo totalne po sezone a pri mori sme boli takmer sami. V sobotu sme sa uz mali vydat na cestu nazad, s planom dojst niekde do rakuska a prespat v stane. Cestou som sa chcel zastavit v Benatkach kde som nikdy nebol, reku na kavu. Samozrejme Viola tam uz bola tak ma previedla celym centrom (preplnenym turistami) kde sme zabili 4 hodiny... ale ok pekne mestecko oplati sa vidiet. Len som uz chcel ist lebo sa nejak zmrakalo.

Keby len zmrakalo dpc... akonahle sme nastartovali prisiel taky lejak s krupmi, ze zaplavil vsetky cesty v okoli, ludia, motorkati ale aj plechovkari sa schovavali na pumpach a pod mostami. Toto som nikde inde nevidel, len v Taliansku.. ked je tam husty dazd, ludia zaparkujus voje auta pod mostami (aj na dialnici) a cakaju kedy to prehrmi... to ze blokuju cestu ich samozrejme nezaujima.

Krupy presli, vykuklo slniecko tak sme sa vydali dalej na sever- > smer Udine.. po 5 minutach ale zase zacalo prsat a stale viac a viac, az bol z toho neskutocny lejak, obaja sme boli komplet premoceni ked sme prisli do Udine.. zo stanovania teda nic lebo nam bola zima a mokro, tak sme narychlo zjednali ubytko cez airBnb a ostali schnut u jednej starsej pani.

Rano sme v nadeji ze uz je po dazdi nasadli a vydali sa na Prahu, no to sme este nevedeli ze nas caka najhorsi zazitok z celeho vyletu. Celych 750km nam prsalo, vonkajsia teplota bola 10-13 stupnov a neustale sa striedal vietor s tunelmi (za ktore sme este aj platili, okrem dialnicnej znamky).. premrznuti a zbicovani dazdom sme prisli vecer konecne domov, instantne sa posilnili Jackom a ani neviem ako sme zaspali :)

To sum up, vylet to bol superny, hlavne prva cast ten prechod alpami a passami.. uzasne cesty dobrej kvality, slaba premavka, mnozstvo fotogenickych udoli a skal.. nieco som natocil aj kamerou na prilbe tak neskor prilozim do tohto clanku odkaz na fotky a videa.

PS: nemali sme ziadnu poruchu, kedze som si tentoraz zaplatil asistencne sluzby a cestovne poistenie vopred :)

Trasa: https://goo.gl/maps/e55SK1Q78HP2

Foto & Video: https://www.dropbox.com/sh/hm680zkvjrrgxc7/AAAveHAqHoyMsUwLZwYLblOwa?dl=0

Najazd: 2500km

Spotreba: 3.45 l/100km

May. 2, 2017

Poznate ten pocit, ako si pred dlhsou trasou (700 a viac km) uz tyzdne vopred do detailu planujete itinerar, vyberate najvhodnejsie cesty, premyslate nad vsetkym co by vam mohlo stat v ceste a patricne sa na to pripravite, nabalite, a potom uz iba dufate v pekne pocasie ?

Tak presne takto som si naplanoval vylet z Prahy do Amsterdamu (800 km) koncom Aprila...reku bude uz teplo, nikam sa nebudem ponahlat, bude to krasny zazitok s mojim skutrom ktory je znova (ako pred kazdou sezonou) cerstvo servisovany, s novymi pneu. Plan bol odist 26.4 , teda v Stredu skoro rano, cesta mala trvat okolo 10 hodin. Par dni pred cestou sa zacalo pocasie blaznit, teploty klesli k nule, vela ciest bolo zasnezenych atd... ale ja smo stale veril ze 26teho bude slnecno a teplo.

Well...nebolo.

Vyrazil som o 6 rano z Prahy kde boli 4 stupne a lejak jak hovado, pokracoval som na sever na Chemnitz kde bol pre zmenu 1 stupen a vianoce vsade okolo (vid foto)... ked uz som bol uplne premrznuty a necitil si prsty na rukach ani nohach, pred Leipzigom vykuklo slniecko... teplota sa zacala splhat na prijemych 6, 7, 8, 10, 12 stupnov.. pri 12 stupnoch, slniecku a suchej ceste som si nahlas pospevoval, tesil som sa ze sa rozmrazim a ze to najhorsie mam za sebou.. Well... nemal som.

Asi 30km pred Leipzigom som si povedal ze som v nemecku na dialnici...no speed limits, vyskusam maximalku downtowna s novymi Dr.Pulley valcekmi, tak som sa zaradil do laveho pruhu a idem... 120 - 130 - 140 - 145 - Praaaask !!! rana jak svina, v momente som stratil vykon a siel som uz len na volnobeh... vedel som ze mi praskol remen.. v lavom pruhu na dialnici pocas obiehania kamionov to veru nebola komedialna situacia. Podarilo sa mi bezpecne odstavit skuter na travnatu plochu za krajnicov... a co teraz ? Na toto si sa Marcel nepripravil.. po chvilke googlenia som zistil ze v Leipzigu je jedno Kymco centrum tak som tam hned volal ci maju nahradny remen, zistili ze maju ale iba Malossi. V tej chvili by som bral cokolvek takze deal. Problem bol ze som si najprv musel zohnat odtah. Asi 4 spolocnosti ma odpalkovali bud s tym ze nehovoria anglicky alebo ze neodtahuju motocykle.. nakoneic ma spolocnost Blitz odniesla do servisu za lukrativnych 190 eur !!! Myslel som si ze horsie to uz nebude.. som v service, dostanem remen, zacvakam a pokracujem v ceste. Well..,mylil som sa.

Pri vymene remena sa ukazalo ze je poskodene olejove tesnenie za tym tisichranom na ktorom je nasunuty variator. Myslel som si ze je to starsia porucha, pretoze raz za cas som v minulosti videl kvapku oleja pod skutrom, tak som to neriesil.. nahodili mi remen, ja som zatial obisiel asi 10 bankomatov v centre mesta kym sa mi podarilo vybrat peniaze. Zaplatil som, odchadzam... po 200 metroch si uvedomujem ze nieco je zle.. otacky idu nejak vysoko ale sila sa neprenasa na zadne koleso tak ako by mala... shit - remen je od oleja a smyka.. tak som sa vratil do servisu, zistil som ze skuter zazil olejovu erekciu a ostriekal vsetko v dosahu.. remen, spojku, zadne koleso, vsetko... co teraz ? tak nic no, dame vymenit aj to tesnenie a zase zaplatim za pracu. Jaj btw, za remen a servis som platil rovnych 200 euro. Problem, olejove tesnenie nemaju na predajni, treba ho obiednat a pride vo stvrtok alebo piatok... kurva, teraz uz som mal vazne nervy a strach co somnou bude, nemozem ostat v nemecku ked zajtra potrebujem byt v Amsterdame.. taks om sa s nimi dohodol ze si skuter prevezmem v pondelok, a zatial si pojdem prenajat auto. 5 hodin som chodil pesi od jednej autopozicovne do druhej, kym sa mi podarilo zohant taku kde maju volne jedno jedine auto. Uz som bol tak zufaly ze mi ani nezalezalo na cene, preto prenajiom od stredy do pondelka za 235 eur. Ale tesil som sa ze budem mat ako dojst za priatelkou do holandska.

Well..nemal som sa tesit. Pri plateni sa zistilo ze mi nechce zobrat ani jednu kreditku ani kartu, aj ked som vedel ze tam mam aspon 300 eur. Pan mi ozrejmil ze musim mat cenu za auto +300 eur navyse ako zalohu... tak mi rychlo priatelka poslala peniaze a skusili sme znova.. nic, nepreslo. Pan v pozicovni uz mal nervy a stornoval mi objednavku, ze on nema cas a cele sa mu to nejako nezda.. v zufalosti som volal do mojej banky ci s tym vedia neico urobit, ukazalo sa ze problem bol v tom ze v dany den som uz precerpal denny limit pre vybery a platby... narychlo cez telefon sme tento limit zdvihli a sli skusit posledny krat. Pan mi povedal ze ak to teraz neprejde tak uz somnou konci.

Preslo to !! Skoro som sa rozplakal bankarke do telefonu aky som bol stastny, prebral kluce od novucickeho Golfa a fical do holandska. V amsterdame som este stratil 50 eur ale to uz som sa len smial, co je to 50 eur pri 700 ktore ma tento vylet zatial stal (planovany rozpocet vratane vreckoveho bol 200)

V sobotu mi napisali ze skuter je opraveny a mozem si pren prist. Hovotrim si super, pridem v pondelok. Oni ze nie, v pondelok 1.5 je statny sviatok a oni nepracuju, nech pridem v utorok. WTF ???? zase som dostal stres a nervy, auto som si kvoli nim prenajimal az do pondelka... navyse uz v pondelok o 4 poobede som mal byt nazad v Prahe v robote. Horko tazko som uprosil mechanika aby mi prisiel v pondelok otvorit garaz a prebrat peniaze, dalsich 65 eur. Povedal ze vsetko vycitil, otestoval a je to OK.

Priznam sa, tych 240km do Prahy som siel s malou dusickou a snazil sa vnimat kazdu vibraciu... vzdy ked sa zmenil asfalt som sa zlakol ze mi nieco odislo..hrozne. No nakoniec som dobre dosiel, maximalku som neskusal alebo tou 110-120 som sa dostal bezpecne domov.

Ake ponaucenie z toho plynie ? ..neviem. Zriadte si asistencne sluzby, alebo poistenie. Nema zmysel balit si vsetky nahradne diely, pretoze podla Murphyho zakona sa poserie prave ten diel ktory nemate.. aj keby som mal remen, nedostal by som sa daleko kvoli presakujucemu oleju. No ale mam aspon zazitok na rozpravanie :) a btw Leipzig je dost skarede mesto, tomu sa radsej vyhnem nabuduce.

Sumarum:

550km v dazdi, snehu, teplu, slnku, na odtahovke, v aute.... okrem toho 1600km autom do holandska a spat, tak ma aspon tesi ze som si posetril nove gumy na skutri :)

Apr. 4, 2017

Tak na tuto cestu som sa neskutocne tesil uz od novembra kedy som zazimoval skuter.. nakolko som sa prestahoval do Prahy, bolo iba otazkou casu kedy priveziem skuter do tohto preplneneho mesta plneho "kocicich hlav" a kolajnic... Pre istotu som si cestu rozlozil na dve etapy, so zastavkou u kamosa v Brne. Musim priznat ze cesta bola viac nez luxusna, 23 stupnov, slniecko, jemny vanok...ok nebolo to az tak ruzove, clekom fukalo a strecno bolo uzavrete takze som musel obchadzat cez Terchovu kde snad ani neexistuje usek nazyvany "mimo obce" ... a este aj v tych obciach neobciach merali 3 policajne radary.

Ale inak fajn, skuter slapal po dialnici 120-130 kopec nekopec (pneu uz maju takmer 15000 tak som nechcel riskovat naklony na okreskach, preto dialnica) takze do Brna som dorazil este pred zotmenim.. nasledujuci den to boli zase prijemne teple 2 hodinky do Prahy.

Musim vypichnut pneumatiky Metzeler FeelFree, ktore aj po najazde 15 000km su este pouzitelne a neprejavuju sa nijak nebezpecne ani nemaju viditelne poskodenia. Kazdopadne, skuter je uz garazovany vo firme (obr) a caka na prezutie u Double-J ;)

Jul. 17, 2016

Dnes sme si urobily s chalanmi vylet do madarskeho historicko-vinarsko-kupelneho mesta Eger. Kedze nikto nechcel ist po nudnom hlavnom tahu na Miskolc, osviezili sme si cestu (necestu) cez narodny park Bukki. Dostat sa don je ale komplikovanejsie ako sa zda, naviac ked sa chcete vyhnut hlavnym tahom. Urobili sme si krasnu obchadzku po rozje...bitych madarskych okreskach ktore spajali niekolko ciganskych osad. Nakoniec sme ale dosli do spominaneho NP, kde sme sa zastavili na pravy tradicny langoš !! Ten bol vyborny, a vyborna bola odrazu aj cesta - cakalo nas vyse 50km kvalitneho asfaltu, nizkej premavky a za sebou iducich vracakov. Myslim ze pisem za vsetkych, ked poviem ze sme sa hodinu usmievali od oka k uchu :) 

Na konci narodneho parku sa nachadza mestecko Eger, tam sme zavitali do Udolia Nadhernych Zien a.k.a do vinic. Na vyber mate asi 50 roznych vinarskych pivnic, kde vam vinari s radostou nacapuju vsetky ich odrody do poharikov na kostovku, a samozrejme aj do flias. My sme si vybrali pivnicu cislo 9. kde robia vyborne poloSLADKE biele (muskat), a polosladke cervene vino.

S asi 10 litrami vina sme sa pobrali domov, teraz uz po hlavnych tahoch. Cesta ubiehala rychlo ale unavne...nastastie mi v zaspani zabranila srnka, ktora sa rozhodla vyskusat ako blizko k ceste sa este moze priblizit bez toho aby som ju zrazil. Vylet to bol vskutku pekny, objavili sme par skutocne roztrieskanych ciest, a zaroven par bezchybnych ciest plnych zakrut a klopenia.

Mapa: https://goo.gl/maps/KyCedBHRoiJ2

Dlzka trasy: 385km

Spotreba: 3,17 l/100km

Jun. 27, 2016

Nedeľa, 10 hodín, 30 stupňov v izbe...jediná rozumná voľba je v tomto prípade skúter. Minulý rok sme s priateľkou navštívíli súťaž vo varení gulášov v Košiciach, kde nás zaujal najmä guláš zo salašu Zbojská.  Už dlho sme si hovorili že tam raz musíme ísť, a dnešok sa zdal ako vhodný deň. Osedlali sme teda Downtowna a duj ho...počasie nám vyšlo krásne, väčšinou okolo 30 stupňov, občas sme narazili na mokrý asfalt ale nejakú vačšiu prietrž sme nepostrehli...Zvolenú cestu cez Smolník, Hnilčík a Stratenú už dôkladne poznám, ale musím sa priznať že úsek Stratená - Muráň ma vyslovene nadchol :)

V Stratenej nás postihla aj "Zdochyho" prvá komplikácia..počas jazdy mi svietila kontrolka dobíjania batérie, a po zastavení a vypnutí motora bola taká slabá, že sme už nenaštartovali.  Vďaka ochotnému personálu pri Dobšinskej ľadovej jaskyni a za pomoci štartovacích káblov skúter naskočil a mohli sme vyraziť ďalej.

Okolo 15:00 sme dorazili na salaš ktorý sa nachádza uprostred národného parku Muránska Planina. Osobne mi je omnoho sympatickejší ako Spišský salaš alebo Krajinka, pretože je tvorený jednou menšou drevenicou uprostred lúky, s vonkajšími stolmi rozprestretými všade okolo salaša (voľne na tráve) a veľmi sympatickým personálom. Baraní guláš za 3e nesklamal, dokonca to bol jeden z najlepších gulášov aký som kedy jedol. Nečudo že zaň majú kopec ocenení. Príjemne potešili aj bryndzáky so slaninkou za 3,50 ktorých bolo požehnane. Dvaja sme sa tam napraskali a napili spolu za 11e...krása.

Nazad sme zvolili čo najrýchlejšiu cestu, teda smer Rimavská Sobota  a po hlavnom ťahu do Košíc. Tento úsek cesty je zaujímavý asi ako biela stena v múzeu, a ľadvinka mi začala pomaly ale isto zaspávať :) Nejako sme to za pomoci káv a nanukov potiahli do Košíc pri vedomí, ale pohrávam sa s myšlienkou že nabudúce ju prigurtňujem k zadnému kufru :D

 

Dĺžka trasy: 408 km

Mapa trasy: https://goo.gl/maps/3S1AeHjduHq

Spotreba: 3,22 l/100km